V prvom rade je dôležité pohrabať odumretú trávu, vetvičky a zoschnuté lístie z jesene. Pokojne môžete začať tiež aj s odstraňovaním machu. Rovnako sa jedná o ideálne obdobie na odstraňovanie krtincov a vyrovnávanie rôznych nerovností a prepadlín na ploche trávnika. Pokiaľ je to potrebné, trávnik pokoste. Pri prvom a poslednom kosení v sezóne by mala byť výška pokosenej trávy o niečo vyššia než obyčajne, a to z dôvodu, aby tráva na jar rástla a získala na trvanlivosti.
Skôr než tráva začne poriadne rásť, je vhodné ju prevzdušniť pomocou tzv. vertikutátora. Pokiaľ ho nemáte, zvoľte náročnejší variant - špeciálne prerezávacie hrable.
Kosenie
Tráva spolu s pôdou tvorí dokopy biologický cyklus - tráva získava z pôdy potrebné živiny na rast a naopak rastlinné zvyšky, ako sú napríklad odrezky trávy, sa stávajú humusom a vracajú sa do pôdy. Výsledkom kosenia je, že tráva neustále stráca biomasu, a tým aj živiny. Ak chceme, aby dobre rástla a bola schopná bojovať s burinou, musia byť tieto živiny tráve vrátené.
Pre dobré a efektívne kosenie je podľa Ing. Jiřího Vorlíčka zo spoločnosti Husqvarna nutné dodržať štyri základné pravidlá: správna výška kosenia, nabrúsené ostrie, vysoká rýchlosť ostria a vhodné, teda suché počasie.
Výška pokosenej trávy
Množstvo pokosenej trávy dramaticky ovplyvňuje objem vytvoreného odpadu, ktorého množstvo rastie úmerne so znižujúcou sa výškou trávnika. Na druhej strane väčšia výška pokoseného trávnika môže znamenať kratší interval kosenia, čo zase zvyšuje udržiavacie náklady.
Pri správnom kosení by nemala byť skosená viac než 1/3 dĺžky stebla trávy.
Skúsenosti ukazujú, že pre rast trávnika je najlepšia výška pokosenej trávy medzi 50 a 100 mm. Pokiaľ je výška pokosenej trávy nižšia než 50 mm, rastie riziko poškodenia rastliny – malá výška znižuje biomasu koreňov a činí tak trávu menej odolnú proti dehydratácii.
Malá výška pokosenej trávy (tzn. menej ako 30 mm) zvyšuje opotrebenie kosiacej plošiny kosačky a riziko poškodenia pri zasiahnutí kameňmi. Znižuje tiež jej životaschopnosť a trvanlivosť.
Nabrúsené ostrie
Kosenie je pre rastlinu vždy škodlivé. Tráva je ním poškodená a cez poranené miesto narastá riziko dehydratácie a hubovitej infekcie. Je preto dôležité dosiahnuť čistý a ostrý rez; len tak sa nebezpečenstvo dehydratácie a chorôb zníži.
Tupé ostrie ohýba a láme trávu, čím robí rez zubatým a hrubým. V porovnaní s nabrúseným ostrím môže mať tupé ostrie za následok spotrebu paliva kosačky vyššiu až o 20 %.
Suché počasie
Klasické rotačné kosačky sa pri kosení mokrej trávy často zahlcujú a upchávajú a zle funguje tiež aj zber do koša. Pokiaľ je nevyhnutné kosiť za vlhka, mala by byť znížená rýchlosť jazdy kosačky. Zabráni sa tým tvorbe trsov. Takisto by dĺžka koseného stebla mala byť kratšia než pri kosení za ideálnych podmienok. Ventilačné otvory zberného koša musia byť čisté a priechodné.
Mulčovanie
Mulčovanie je typ kosenia, pri ktorom je tráva pokosená na drobné čiastočky, ktoré sa vrátia na trávnik, kde sa rýchlo rozložia. Pôsobia tu ako hnojivo, pričom trávnik je vyživovaný ekologickým spôsobom.
Pri mulčovaní by sa mala skosiť maximálne 1/3 dĺžky stebla trávy. Pretože tráva obsahuje 80 až 85 percent vody, odrezok sa rýchlo rozloží. To je tiež dôvod, prečo za normálnych okolností mulčovanie nespôsobuje vznik trávnej plsti. Vzhľadom na maximálnu dĺžku stebla pri kosení si však mulčovanie vyžaduje trošku vyššiu frekvenciu kosenia.
Mulčovanie prináša množstvo výhod. Trávny odpad sa nemusí skladovať ani kompostovať, naopak. So zvyšujúcou sa vrstvou humusu, sa znižuje potreba hnojenia najmenej o 50 %. Mulčovanie poskytuje aj upravenejší vzhľad trávnika na rozdiel od zadného či bočného vyhadzovania trávy. Pokiaľ sa ale mulčovanie uskutočňuje pravidelne aj v dobe, kedy tráva príliš nerastie (napríklad počas teplých letných mesiacov alebo neskoro na jeseň, keď už prišiel mráz), prebieha dlhý alebo vôbec žiadny rozklad. V tomto prípade tu je riziko, že sa vytvorí trávna plsť.
Trávna plsť – prevzdušňovanie a vertikutácia
Znamením zlého rastu trávy je to, že mení farbu z tmavo zelenej na svetlo zelenú a následne na svetlo hnedú alebo hnedú. Aby bola tráva zdravá, vyžaduje si okrem kosenia aj ďalšiu starostlivosť ako prerezávanie a odstraňovanie trávnej plsti, hlboké prevzdušňovanie, hnojenie, zalievanie a priebežnú obnovu.
Trávna plsť je mŕtvy rastlinný materiál, ktorý nebol schopný sa prirodzene rozložiť a vytvoril tak medzi rastlinkami trávy a hlinou nepriepustnú vrstvu. Tá zabraňuje prístupu hnojiva, vody a vzduchu ku koreňom.
Trávna plsť sa tvorí z mnohých dôvodov, niektoré z príčin môžu byť aj:
- použitie moderných a efektívnych odrôd tráv, ktoré vytvárajú veľmi hustý porast
- pôda chudobná na živiny s nízkymi hladinami humusu vo vrstve, kde rastie tráva
- použitie umelého hnojiva s vysokou kyslosťou (pH menšie ako 6)
- prehnojenie (viac ako 20 g na m2), pretože tráva rastie príliš rýchlo
Množstvo voľného odpadu z trávy narastie, ak je množstvo trávy väčšie, ako môžu mikroorganizmy zvládnuť.
Keď vrstva trávnej plsti presiahne 5 mm, funkcie trávy sa zmenia – zhorší sa priepustnosť vody, korene rastú bližšie k povrchu, biomasa koreňov a premena kyslíku klesá, v dôsledku čoho sa tráva stáva menej odolnou a niektoré druhy trávy vôbec neprežijú.
Na odstránenie plsti je dobré používať prevzdušňovače a vertikutátory, ktoré dokážu šetrným spôsobom odstrániť splstnatenú trávu aj mach. Výsledkom je vznik hustého trávnika so zlepšenou výmenou kyslíka, väčšou priepustnosťou vody, menším množstvom buriny a zníženým rizikom chorôb. Takisto sa dramaticky zvyšuje trvanlivosť trávy, pretože hmota koreňov narastá a rastú viac do hĺbky.
Samotné odstraňovanie trávnej plsti sa robí, keď tráva dobre rastie, najlepšie koncom jari alebo začiatkom jesene. Vertikutácia by sa mala robiť pravidelne, raz či dvakrát ročne ideálne na jar (marec/ apríl) a na jeseň (august/september). Prevzdušňovať je ale možné kedykoľvek, počas celej sezóny.
Prevzdušňovače sú k trávniku veľmi jemné a šetrne odstraňujú trávnu plsť a mach. Tým sa predíde aj ich opätovnému rozšíreniu. Správne prevzdušnenie by sa malo urobiť na dvakrát, priečne aj pozdĺžne, obzvlášť ak je trávnik veľmi splstnatený.
Princíp vertikutácie je jednoduchý - na rozdiel od prevzdušňovania sa pri nej vertikutačné nože zarezávajú nielen do trávnika, z ktorého odstraňujú plsť, ale súčasne prenikajú aj do pôdy, ktorú prevzdušňujú. Prerezaná pôda tiež lepšie prijíma vlahu a živiny. Nože súčasne narušujú a obmedzujú rast buriny a tým, že presekávajú trávne výbežky, podporujú tvorbu nových trávnych výhonkov. Trávnik sa potom viditeľne lepšie regeneruje, stáva sa hustejší a zelenší. Vertikutácia je jednoducho to najlepšie, čo môžete pre váš trávnik urobiť.
Pred samotnou vertikutáciou je nevyhnutné trávnik pokosiť, ideálne do výšky 3-4 cm. Vertikutácia sa, rovnako ako kosenie trávy, robí za sucha (ideálna doba je asi dva dni po daždi) a do hĺbky maximálne 3 mm, aby odstránenie trávnej plsti bolo čo najefektívnejšie. Správne nastavenie je veľmi dôležité, pokiaľ je totiž vertikutácia príliš hlboká, poškodí rastliny aj ich koreňový systém. Súčasne sa opotrebováva a znižuje životnosť motora stroja.
Po vertikutácii je nutné odstrániť všetok vyhrabaný materiál, nenechajte sa pritom odradiť tým, že trávnik vyzerá zničený, to je bežný jav. Väčšie prázdne plochy je nutné znovu zasiať. Celý trávnik je nutné zavlažiť a prípadne aj pohnojiť.
